(21) 1. Karajakāyavaggo

1. Paṭhamanirayasaggasuttaṃ



让我将这段巴利文经文译为中文：
第二十一章、业报品
1. 第一地狱天界经
(注：这是直译的标题。"Karaja"指"业报"，"kāya"指"身"，"vagga"指"品"或"章"；"niraya"指"地狱"，"sagga"指"天界"，"sutta"指"经")
是否需要我继续翻译经文正文内容？请提供需要翻译的经文部分，我会按照您的要求进行完整的直译。

211. ‘‘Dasahi , bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. Katamehi dasahi? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātī hoti luddo lohitapāṇi hatapahate niviṭṭho adayāpanno sabbapāṇabhūtesu [natthettha pāṭhabhedo].

‘‘Adinnādāyī hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.

‘‘Kāmesu micchācārī hoti. Yā tā māturakkhitā piturakkhitā mātāpiturakkhitā bhāturakkhitā bhaginirakkhitā ñātirakkhitā gottarakkhitā dhammarakkhitā sasāmikā saparidaṇḍā antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu cārittaṃ āpajjitā hoti.

‘‘Musāvādī hoti. Sabhaggato vā parisaggato vā ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā abhinīto sakkhipuṭṭho – ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha ‘jānāmī’ti, jānaṃ vā āha ‘na jānāmī’ti, apassaṃ vā āha ‘passāmī’ti, passaṃ vā āha ‘na passāmī’ti. Iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā sampajānamusā bhāsitā hoti.

‘‘Pisuṇavāco hoti – ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti samaggānaṃ vā bhettā bhinnānaṃ vā anuppadātā vaggārāmo vaggarato vagganandī, vaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Pharusavāco hoti – yā sā vācā aṇḍakā kakkasā parakaṭukā parābhisajjanī kodhasāmantā asamādhisaṃvattanikā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Samphappalāpī hoti akālavādī abhūtavādī anatthavādī adhammavādī avinayavādī, anidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti akālena anapadesaṃ apariyantavatiṃ anatthasaṃhitaṃ.

‘‘Abhijjhālu hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ abhijjhātā hoti – ‘aho vata yaṃ parassa taṃ mama assā’ti.

‘‘Byāpannacitto hoti paduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā haññantu vā bajjhantu vā ucchijjantu vā vinassantu vā mā vā ahesu’nti.

‘‘Micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye.

‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge. Katamehi dasahi? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.

‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, na taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.

‘‘Kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato hoti. Yā tā māturakkhitā…pe… antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu na cārittaṃ āpajjitā hoti.

‘‘Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti. Sabhaggato vā parisaggato vā ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā abhinīto sakkhipuṭṭho – ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha ‘na jānāmī’ti, jānaṃ vā āha ‘jānāmī’ti, apassaṃ vā āha ‘na passāmī’ti, passaṃ vā āha ‘passāmī’ti. Iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā na sampajānamusā bhāsitā hoti.

‘‘Pisuṇavācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti – na ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī, samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Pharusavācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti. Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī, atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ.


我来将这段巴利文译为简体中文：
211. "诸比丘，具足十种法的人，如同被投入地狱一般。是哪十种法？在此，诸比丘，某人是杀生者，残暴、手染鲜血、专事打杀、无有慈悲、对一切生命。
"是不与取者。凡是他人的财物资具，无论在村中或林间，他取走他人未给予的，以盗心取之。
"是邪淫者。对于受母亲守护、父亲守护、父母守护、兄长守护、姐妹守护、亲属守护、族姓守护、法律守护的女子，或有夫之妇，乃至花环订婚者，与之发生关系。
"是妄语者。或在公堂，或在集会，或在亲属中，或在团体中，或在王庭中被召问为证人：'来，善男子，你知道什么就说什么。'他不知而说'我知道'，知道而说'我不知道'，未见而说'我见到'，见到而说'我未见'。如是为了自己，为了他人，或为了些微利养，而故意说妄语。
"是离间语者，从这里听来的传到那里以离间这些人，从那里听来的传到这里以离间那些人。如是分裂和合者，助长分裂者，喜好分党，乐于分党，欢喜分党，说能造成分党的话。
"是粗恶语者，所说之语粗鄙刺耳，令他人痛苦，令他人愤怒，近于瞋恚，不能导致定心，他说如是之语。
"是绮语者，不当时而语，不真实而语，无义利而语，非法而语，非律而语，所说之语无价值，不当时，无根据，无限制，无关义利。
"是贪欲者。凡他人之财物资具，心生贪求：'啊，愿他人之物属于我。'
"是瞋恚心者，怀恶意念：'愿这些众生被杀、被缚、被断、被灭、不复存在。'
"是邪见者，持颠倒见解：'无布施，无供养，无祭祀，无善恶业果报，无此世，无他世，无父，无母，无化生众生，世间无沙门、婆罗门正行正道，能以自己的证知宣说此世他世者。'诸比丘，具足这十种法的人，如同被投入地狱一般。
"诸比丘，具足十种法的人，如同被投入天界一般。是哪十种？在此，诸比丘，某人已舍离杀生，远离杀生，放下刀杖，有惭愧心，怀有慈悲，住于利益一切众生。
"已舍离不与取，远离不与取。凡是他人的财物资具，无论在村中或林间，不取他人未给予的，不以盗心取之。
"已舍离邪淫，远离邪淫。对于受母亲守护⋯⋯乃至花环订婚者，不与之发生关系。
"已舍离妄语，远离妄语。或在公堂，或在集会，或在亲属中，或在团体中，或在王庭中被召问为证人：'来，善男子，你知道什么就说什么。'他不知而说'我不知道'，知道而说'我知道'，未见而说'我未见'，见到而说'我见到'。如是不为了自己，不为了他人，不为了些微利养，而故意说妄语。
"已舍离离间语，远离离间语。不从这里听来的传到那里以离间这些人，不从那里听来的传到这里以离间那些人。如是调解分裂者，助长和合者，喜好和合，乐于和合，欢喜和合，说能造成和合的话。
"已舍离粗恶语，远离粗恶语。所说之语柔和悦耳，令人喜爱，入心，优雅，众人喜欢，众人欢喜，他说如是之语。
"已舍离绮语，远离绮语，说当时语，说真实语，说义利语，说法语，说律语，所说之语有价值，适时，有根据，有限制，有关义利。"


‘‘Anabhijjhālu hoti . Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ anabhijjhātā hoti – ‘aho vata yaṃ parassa taṃ mama assā’ti.

‘‘Abyāpannacitto hoti appaduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā averā hontu abyāpajjā anīghā, sukhī attānaṃ pariharantū’ti.

‘‘Sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukaṭadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge’’ti. Paṭhamaṃ.

2. Dutiyanirayasaggasuttaṃ

212. ‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. Katamehi dasahi? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātī hoti luddo lohitapāṇi hatapahate niviṭṭho adayāpanno sabbapāṇabhūtesu.

‘‘Adinnādāyī hoti… kāmesumicchācārī hoti… musāvādī hoti… pisuṇavāco hoti… pharusavāco hoti … samphappalāpī hoti… abhijjhālu hoti… byāpannacitto hoti… micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ…pe… sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye.

‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge. Katamehi dasahi? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.

‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti… kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato hoti… musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti… pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti… pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti… samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti… anabhijjhālu hoti… abyāpannacitto hoti… sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge’’ti. Dutiyaṃ.

3. Mātugāmasuttaṃ

213. ‘‘Dasahi , bhikkhave, dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. Katamehi dasahi? Pāṇātipātī hoti…pe… adinnādāyī hoti… kāmesumicchācārī hoti… musāvādī hoti… pisuṇavāco hoti… pharusavāco hoti… samphappalāpī hoti… abhijjhālu hoti… byāpannacitto hoti… micchādiṭṭhiko hoti…. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye.

‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge. Katamehi dasahi? Pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… adinnādānā paṭivirato hoti… kāmesumicchācārā paṭivirato hoti… musāvādā paṭivirato hoti… pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti… pharusāya vācāya paṭivirato hoti… samphappalāpā paṭivirato hoti… anabhijjhālu hoti… abyāpannacitto hoti… sammādiṭṭhiko hoti… imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgato mātugāmo yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge’’ti. Tatiyaṃ.

4. Upāsikāsuttaṃ

214. ‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatā upāsikā yathābhataṃ nikkhittā evaṃ niraye. Katamehi dasahi? Pāṇātipātinī hoti…pe… micchādiṭṭhikā hoti…. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgatā upāsikā yathābhataṃ nikkhittā evaṃ niraye.

‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatā upāsikā yathābhataṃ nikkhittā evaṃ sagge. Katamehi dasahi? Pāṇātipātā paṭiviratā hoti…pe… sammādiṭṭhikā hoti…. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgatā upāsikā yathābhataṃ nikkhittā evaṃ sagge’’. Catutthaṃ.

5. Visāradasuttaṃ



"是无贪者。对于他人之财物资具，不生贪求：'啊，愿他人之物属于我。'
"是无瞋心者，无恶意念：'愿众生无敌无害无恼，保持安乐。'
"是正见者，持不颠倒见解：'有布施，有供养，有祭祀，有善恶业果报，有此世，有他世，有父，有母，有化生众生，世间有沙门、婆罗门正行正道，能以自己的证知宣说此世他世者。'诸比丘，具足这十种法的人，如同被投入天界一般。"第一经。
2. 第二地狱天界经
212. "诸比丘，具足十种法的人，如同被投入地狱一般。是哪十种？在此，诸比丘，某人是杀生者，残暴、手染鲜血、专事打杀、无有慈悲、对一切生命。
"是不与取者...是邪淫者...是妄语者...是离间语者...是粗恶语者...是绮语者...是贪欲者...是瞋恚心者...是邪见者，持颠倒见解：'无布施...(乃至)...能以自己的证知宣说此世他世者。'诸比丘，具足这十种法的人，如同被投入地狱一般。
"诸比丘，具足十种法的人，如同被投入天界一般。是哪十种？在此，诸比丘，某人已舍离杀生，远离杀生，放下刀杖，有惭愧心，怀有慈悲，住于利益一切众生。
"已舍离不与取，远离不与取...已舍离邪淫，远离邪淫...已舍离妄语，远离妄语...已舍离离间语，远离离间语...已舍离粗恶语，远离粗恶语...已舍离绮语，远离绮语...是无贪者...是无瞋心者...是正见者，持不颠倒见解：'有布施...(乃至)...能以自己的证知宣说此世他世者。'诸比丘，具足这十种法的人，如同被投入天界一般。"第二经。
3. 女人经
213. "诸比丘，具足十种法的女人，如同被投入地狱一般。是哪十种？是杀生者...(乃至)...是不与取者...是邪淫者...是妄语者...是离间语者...是粗恶语者...是绮语者...是贪欲者...是瞋恚心者...是邪见者。诸比丘，具足这十种法的女人，如同被投入地狱一般。
"诸比丘，具足十种法的女人，如同被投入天界一般。是哪十种？远离杀生...(乃至)...远离不与取...远离邪淫...远离妄语...远离离间语...远离粗恶语...远离绮语...是无贪者...是无瞋心者...是正见者。诸比丘，具足这十种法的女人，如同被投入天界一般。"第三经。
4. 优婆夷经
214. "诸比丘，具足十种法的优婆夷，如同被投入地狱一般。是哪十种？是杀生者...(乃至)...是邪见者。诸比丘，具足这十种法的优婆夷，如同被投入地狱一般。
"诸比丘，具足十种法的优婆夷，如同被投入天界一般。是哪十种？远离杀生...(乃至)...是正见者。诸比丘，具足这十种法的优婆夷，如同被投入天界一般。"第四经。
5. 无畏经

215. ‘‘Dasahi , bhikkhave, dhammehi samannāgatā upāsikā avisāradā agāraṃ ajjhāvasati. Katamehi dasahi? Pāṇātipātinī hoti… adinnādāyinī hoti… kāmesumicchācārinī hoti… musāvādinī hoti… pisuṇāvācā hoti… pharusavācā hoti… samphappalāpinī hoti… abhijjhālunī hoti… byāpannacittā hoti… micchādiṭṭhikā hoti…. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgatā upāsikā avisāradā agāraṃ ajjhāvasati.

‘‘Dasahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatā upāsikā visāradā agāraṃ ajjhāvasati. Katamehi dasahi? Pāṇātipātā paṭiviratā hoti… adinnādānā paṭiviratā hoti… kāmesumicchācārā paṭiviratā hoti… musāvādā paṭiviratā hoti… pisuṇāya vācāya paṭiviratā hoti… pharusāya vācāya paṭiviratā hoti… samphappalāpā paṭiviratā hoti… anabhijjhālunī hoti… abyāpannacittā hoti… sammādiṭṭhikā hoti…. Imehi kho, bhikkhave, dasahi dhammehi samannāgatā upāsikā visāradā agāraṃ ajjhāvasatī’’ti. Pañcamaṃ.

6. Saṃsappanīyasuttaṃ



215. "诸比丘，具足十种法的优婆夷，在家居住时不得安心。是哪十种？是杀生者...是不与取者...是邪淫者...是妄语者...是离间语者...是粗恶语者...是绮语者...是贪欲者...是瞋恚心者...是邪见者。诸比丘，具足这十种法的优婆夷，在家居住时不得安心。
"诸比丘，具足十种法的优婆夷，在家居住时得安心。是哪十种？远离杀生...远离不与取...远离邪淫...远离妄语...远离离间语...远离粗恶语...远离绮语...是无贪者...是无瞋心者...是正见者。诸比丘，具足这十种法的优婆夷，在家居住时得安心。"第五经。
6. 爬行经


216. ‘‘Saṃsappanīyapariyāyaṃ vo, bhikkhave, dhammapariyāyaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

‘‘Katamo ca, bhikkhave, saṃsappanīyapariyāyo dhammapariyāyo? Kammassakā, bhikkhave, sattā kammadāyādā kammayonī kammabandhū kammapaṭisaraṇā, yaṃ kammaṃ karonti – kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – tassa dāyādā bhavanti.

‘‘Idha , bhikkhave, ekacco pāṇātipātī hoti luddo lohitapāṇi hatapahate niviṭṭho, adayāpanno sabbapāṇabhūtesu. So saṃsappati kāyena, saṃsappati vācāya, saṃsappati manasā. Tassa jimhaṃ kāyakammaṃ hoti, jimhaṃ vacīkammaṃ, jimhaṃ manokammaṃ, jimhā gati, jimhupapatti.

‘‘Jimhagatikassa kho panāhaṃ, bhikkhave, jimhupapattikassa dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – ye vā ekantadukkhā nirayā yā vā saṃsappajātikā tiracchānayoni. Katamā ca sā, bhikkhave, saṃsappajātikā tiracchānayoni? Ahi vicchikā satapadī nakulā biḷārā mūsikā ulūkā, ye vā panaññepi keci tiracchānayonikā sattā manusse disvā saṃsappanti. Iti kho, bhikkhave, bhūtā bhūtassa upapatti hoti. Yaṃ karoti tena upapajjati. Upapannamenaṃ phassā phusanti. Evamahaṃ, bhikkhave, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi.

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco adinnādāyī hoti…pe… kāmesumicchācārī hoti… musāvādī hoti… pisuṇavāco hoti… pharusavāco hoti… samphappalāpī hoti… abhijjhālu hoti… byāpannacitto hoti… micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ…pe… sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. So saṃsappati kāyena, saṃsappati vācāya, saṃsappati manasā. Tassa jimhaṃ kāyakammaṃ hoti, jimhaṃ vacīkammaṃ, jimhaṃ manokammaṃ, jimhā gati, jimhupapatti .

‘‘Jimhagatikassa kho panāhaṃ, bhikkhave, jimhupapattikassa dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – ye vā ekantadukkhā nirayā yā vā saṃsappajātikā tiracchānayoni. Katamā ca sā, bhikkhave, saṃsappajātikā tiracchānayoni ? Ahi vicchikā satapadī nakulā biḷārā mūsikā ulūkā, ye vā panaññepi keci tiracchānayonikā sattā manusse disvā saṃsappanti. Iti kho, bhikkhave, bhūtā bhūtassa upapatti hoti, yaṃ karoti tena upapajjati. Upapannamenaṃ phassā phusanti. Evamahaṃ, bhikkhave, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi. Kammassakā, bhikkhave, sattā kammadāyādā kammayonī kammabandhū kammapaṭisaraṇā, yaṃ kammaṃ karonti – kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – tassa dāyādā bhavanti.

‘‘Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho, lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. So na saṃsappati kāyena, na saṃsappati vācāya, na saṃsappati manasā. Tassa uju kāyakammaṃ hoti, uju vacīkammaṃ, uju manokammaṃ, uju gati, ujupapatti.

‘‘Ujugatikassa kho panāhaṃ, bhikkhave, ujupapattikassa dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – ye vā ekantasukhā saggā yāni vā pana tāni uccākulāni khattiyamahāsālakulāni vā brāhmaṇamahāsālakulāni vā gahapatimahāsālakulāni vā aḍḍhāni mahaddhanāni mahābhogāni pahūtajātarūparajatāni pahūtavittūpakaraṇāni pahūtadhanadhaññāni. Iti kho, bhikkhave, bhūtā bhūtassa upapatti hoti. Yaṃ karoti tena upapajjati. Upapannamenaṃ phassā phusanti. Evamahaṃ, bhikkhave, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi.

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti…pe… kāmesumicchācārā paṭivirato hoti… musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti… pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti… pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti… samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti… anabhijjhālu hoti… abyāpannacitto hoti… sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. So na saṃsappati kāyena, na saṃsappati vācāya, na saṃsappati manasā. Tassa uju kāyakammaṃ hoti, uju vacīkammaṃ, uju manokammaṃ, uju gati, ujupapatti.


216. "诸比丘，我将为你们说示爬行法门的教法。谛听，善思作意，我将宣说。""是的，世尊。"那些比丘回答世尊。世尊如是说：
"诸比丘，什么是爬行法门的教法？诸比丘，众生是业的所有者，业的继承者，以业为生源，以业为亲属，以业为归依。无论造作何业——善或恶——都将成为其继承者。
在此，诸比丘，某人是杀生者，残暴、手染鲜血、专事打杀、无有慈悲、对一切生命。他以身爬行，以语爬行，以意爬行。他的身业倾斜，语业倾斜，意业倾斜，趣向倾斜，投生倾斜。
诸比丘，对于趣向倾斜、投生倾斜者，我说有两种趣处之一：或是纯苦的地狱，或是爬行类的畜生道。诸比丘，什么是爬行类的畜生道？蛇、蝎子、蜈蚣、鼬鼠、猫、老鼠、猫头鹰，或其他见到人就爬行的畜生众生。如是，诸比丘，有情随其本性而投生。随其所作而投生。投生后为诸触所触。诸比丘，因此我说'众生是业的继承者'。
在此，诸比丘，某人是不与取者...是邪淫者...是妄语者...是离间语者...是粗恶语者...是绮语者...是贪欲者...是瞋恚心者...是邪见者，持颠倒见解：'无布施...(乃至)...能以自己的证知宣说此世他世者。'他以身爬行，以语爬行，以意爬行。他的身业倾斜，语业倾斜，意业倾斜，趣向倾斜，投生倾斜。
诸比丘，对于趣向倾斜、投生倾斜者，我说有两种趣处之一：或是纯苦的地狱，或是爬行类的畜生道。诸比丘，什么是爬行类的畜生道？蛇、蝎子、蜈蚣、鼬鼠、猫、老鼠、猫头鹰，或其他见到人就爬行的畜生众生。如是，诸比丘，有情随其本性而投生，随其所作而投生。投生后为诸触所触。诸比丘，因此我说'众生是业的继承者'。诸比丘，众生是业的所有者，业的继承者，以业为生源，以业为亲属，以业为归依。无论造作何业——善或恶——都将成为其继承者。
在此，诸比丘，某人已舍离杀生，远离杀生，放下刀杖，有惭愧心，怀有慈悲，住于利益一切众生。他不以身爬行，不以语爬行，不以意爬行。他的身业正直，语业正直，意业正直，趣向正直，投生正直。
诸比丘，对于趣向正直、投生正直者，我说有两种趣处之一：或是纯乐的天界，或是那些高贵家族，即刹帝利大豪族、婆罗门大豪族、居士大豪族，富有、大财、大资具，黄金白银丰足，资具财富丰足，谷物财富丰足。如是，诸比丘，有情随其本性而投生。随其所作而投生。投生后为诸触所触。诸比丘，因此我说'众生是业的继承者'。
在此，诸比丘，某人已舍离不与取，远离不与取...(乃至)...远离邪淫...已舍离妄语，远离妄语...已舍离离间语，远离离间语...已舍离粗恶语，远离粗恶语...已舍离绮语，远离绮语...是无贪者...是无瞋心者...是正见者，持不颠倒见解：'有布施...(乃至)...能以自己的证知宣说此世他世者。'他不以身爬行，不以语爬行，不以意爬行。他的身业正直，语业正直，意业正直，趣向正直，投生正直。


‘‘Ujugatikassa kho pana ahaṃ, bhikkhave, ujupapattikassa dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – ye vā ekantasukhā saggā yāni vā pana tāni uccākulāni khattiyamahāsālakulāni vā brāhmaṇamahāsālakulāni vā gahapatimahāsālakulāni vā aḍḍhāni mahaddhanāni mahābhogāni pahūtajātarūparajatāni pahūtavittūpakaraṇāni pahūtadhanadhaññāni. Iti kho, bhikkhave, bhūtā bhūtassa upapatti hoti. Yaṃ karoti tena upapajjati. Upapannamenaṃ phassā phusanti. Evamahaṃ, bhikkhave, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi.

‘‘Kammassakā , bhikkhave, sattā kammadāyādā kammayonī kammabandhū kammapaṭisaraṇā, yaṃ kammaṃ karonti – kalyāṇaṃ vā pāpakaṃ vā – tassa dāyādā bhavanti. Ayaṃ kho so, bhikkhave, saṃsappanīyapariyāyo dhammapariyāyo’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. Paṭhamasañcetanikasuttaṃ

217. ‘‘Nāhaṃ , bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā [appaṭisaṃviditvā (sī. syā. pī.)] byantībhāvaṃ vadāmi. Tañca kho diṭṭheva dhamme upapajje vā [upapajjaṃ vā (ka.) a. ni. 6.63 passitabbaṃ, upapajja vā (ma. ni. 

"诸比丘，对于趣向正直、投生正直者，我说有两种趣处之一：或是纯乐的天界，或是那些高贵家族，即刹帝利大豪族、婆罗门大豪族、居士大豪族，富有、大财、大资具，黄金白银丰足，资具财富丰足，谷物财富丰足。如是，诸比丘，有情随其本性而投生。随其所作而投生。投生后为诸触所触。诸比丘，因此我说'众生是业的继承者'。
"诸比丘，众生是业的所有者，业的继承者，以业为生源，以业为亲属，以业为归依。无论造作何业——善或恶——都将成为其继承者。诸比丘，这就是所谓的爬行法门的教法。"第六经。
7. 第一故意经
217. "诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能终结。那果报或在现法中，或在来生，或在后来的生中（经历）。

3.303)] apare vā pariyāye. Na tvevāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā dukkhassantakiriyaṃ vadāmi.

‘‘Tatra, bhikkhave, tividhā kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā [akusalaṃ sañcetanikaṃ dukkhudrayaṃ dukkhavipākaṃ (ka.)] hoti; catubbidhā vacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti; tividhā manokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, tividhā kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātī hoti luddo lohitapāṇi hatapahate niviṭṭho adayāpanno sabbapāṇabhūtesu.

‘‘Adinnādāyī hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.

‘‘Kāmesumicchācārī hoti. Yā tā māturakkhitā…pe… antamaso mālāguḷaparikkhittāpi , tathārūpāsu cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, tividhā kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti? Idha , bhikkhave, ekacco musāvādī hoti. Sabhaggato vā parisaggato vā ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā abhinīto sakkhipuṭṭho ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha ‘jānāmī’ti, jānaṃ vā āha ‘na jānāmī’ti, apassaṃ vā āha ‘passāmī’ti, passaṃ vā āha ‘na passāmī’ti, iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā sampajānamusā bhāsitā hoti.

‘‘Pisuṇavāco hoti. Ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti samaggānaṃ vā bhettā bhinnānaṃ vā anuppadātā vaggārāmo vaggarato vagganandī, vaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Pharusavāco hoti. Yā sā vācā aṇḍakā kakkasā parakaṭukā parābhisajjanī kodhasāmantā. Asamādhisaṃvattanikā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Samphappalāpī hoti akālavādī abhūtavādī anatthavādī adhammavādī avinayavādī, anidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti akālena anapadesaṃ apariyantavatiṃ anatthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Kathañca , bhikkhave, tividhā manokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti? Idha, bhikkhave, ekacco abhijjhālu hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ, taṃ abhijjhātā hoti – ‘aho vata, yaṃ parassa taṃ mama assā’ti.

‘‘Byāpannacitto hoti paduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā haññantu vā bajjhantu vā ucchijjantu vā vinassantu vā mā vā ahesu’nti.

Micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ…pe. … ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, bhikkhave, tividhā manokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Tividha kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu [… sañcetanikahetu (ka.)] vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti; catubbidhavacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti; tividhamanokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.


"诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能达到苦的止息。
"诸比丘，在此有三种身业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦；有四种语业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦；有三种意业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，如何是三种身业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦？在此，诸比丘，某人是杀生者，残暴、手染鲜血、专事打杀、无有慈悲、对一切生命。
"是不与取者。凡是他人的财物资具，无论在村中或林间，他取走他人未给予的，以盗心取之。
"是邪淫者。对于受母亲守护⋯⋯乃至花环订婚者，与之发生关系。诸比丘，这就是三种身业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，如何是四种语业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦？在此，诸比丘，某人是妄语者。或在公堂，或在集会，或在亲属中，或在团体中，或在王庭中被召问为证人：'来，善男子，你知道什么就说什么。'他不知而说'我知道'，知道而说'我不知道'，未见而说'我见到'，见到而说'我未见'。如是为了自己，为了他人，或为了些微利养，而故意说妄语。
"是离间语者。从这里听来的传到那里以离间这些人，从那里听来的传到这里以离间那些人。如是分裂和合者，助长分裂者，喜好分党，乐于分党，欢喜分党，说能造成分党的话。
"是粗恶语者。所说之语粗鄙刺耳，令他人痛苦，令他人忿怒，近于瞋恚，不能导致定心，他说如是之语。
"是绮语者，不当时而语，不真实而语，无义利而语，非法而语，非律而语，所说之语无价值，不当时，无根据，无限制，无关义利。诸比丘，这就是四种语业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，如何是三种意业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦？在此，诸比丘，某人是贪欲者。凡是他人的财物资具，心生贪求：'啊，愿他人之物属于我。'
"是瞋恚心者，怀恶意念：'愿这些众生被杀、被缚、被断、被灭、不复存在。'
是邪见者，持颠倒见解：'无布施⋯⋯乃至⋯⋯能以自己的证知宣说此世他世者。'诸比丘，这就是三种意业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，由于三种身业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱；由于四种语业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱；由于三种意业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱。


‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, apaṇṇako maṇi uddhaṃkhitto yena yeneva patiṭṭhāti suppatiṭṭhitaṃyeva patiṭṭhāti ; evamevaṃ kho, bhikkhave, tividhakāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti; catubbidhavacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti; tividhamanokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjantīti.

‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā byantībhāvaṃ vadāmi, tañca kho diṭṭheva dhamme upapajje vā apare vā pariyāye. Na tvevāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā dukkhassantakiriyaṃ vadāmi.

‘‘Tatra, bhikkhave, tividhā kāyakammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti; catubbidhā vacīkammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti; tividhā manokammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.

‘‘Kathañca , bhikkhave, tividhā kāyakammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti? Idha, bhikkhave, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati…pe….

‘‘Adinnādānaṃ pahāya, adinnādānā paṭivirato hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, na taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.

‘‘Kāmesumicchācāraṃ pahāya, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti. Yā tā māturakkhitā …pe… antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu na cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, tividhā kāyakammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti? Idha, bhikkhave, ekacco musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti. Sabhaggato vā parisaggato vā ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā abhinīto sakkhipuṭṭho ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha ‘na jānāmī’ti, jānaṃ vā āha ‘jānāmī’ti, apassaṃ vā āha ‘na passāmī’ti, passaṃ vā āha ‘passāmī’ti, iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā na sampajānamusā bhāsitā hoti.

‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya, pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti – na ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandiṃ, samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya, pharusāya vācāya paṭivirato hoti. Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Samphappalāpaṃ pahāya, samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, tividhā manokammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti? Idha, bhikkhave, ekacco anabhijjhālu hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ anabhijjhātā hoti – ‘aho vata, yaṃ parassa taṃ mamassā’ti.

‘‘Abyāpannacitto hoti appaduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā averā hontu abyāpajjā anīghā, sukhī attānaṃ pariharantū’ti.

‘‘Sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, bhikkhave, tividhā manokammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.


"诸比丘，譬如完整的宝珠抛向空中，无论落在何处都会稳固安立。同样地，诸比丘，由于三种身业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱；由于四种语业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱；由于三种意业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱。
"诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能终结。那果报或在现法中，或在来生，或在后来的生中（经历）。诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能达到苦的止息。
"诸比丘，在此有三种身业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐；有四种语业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐；有三种意业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，如何是三种身业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐？在此，诸比丘，某人已舍离杀生，远离杀生，放下刀杖，有惭愧心，怀有慈悲，住于利益一切众生...
"已舍离不与取，远离不与取。凡是他人的财物资具，无论在村中或林间，不取他人未给予的，不以盗心取之。
"已舍离邪淫，远离邪淫。对于受母亲守护...乃至花环订婚者，不与之发生关系。诸比丘，这就是三种身业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，如何是四种语业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐？在此，诸比丘，某人已舍离妄语，远离妄语。或在公堂，或在集会，或在亲属中，或在团体中，或在王庭中被召问为证人：'来，善男子，你知道什么就说什么。'他不知而说'我不知道'，知道而说'我知道'，未见而说'我未见'，见到而说'我见到'。如是不为了自己，不为了他人，不为了些微利养，而说妄语。
"已舍离离间语，远离离间语。不从这里听来的传到那里以离间这些人，不从那里听来的传到这里以离间那些人。如是调解分裂者，助长和合者，喜好和合，乐于和合，欢喜和合，说能造成和合的话。
"已舍离粗恶语，远离粗恶语。所说之语柔和悦耳，令人喜爱，入心，优雅，众人喜欢，众人欢喜，他说如是之语。
"已舍离绮语，远离绮语，说当时语，说真实语，说义利语，说法语，说律语，所说之语有价值，适时，有根据，有限制，有关义利。诸比丘，这就是四种语业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，如何是三种意业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐？在此，诸比丘，某人是无贪者。对于他人之财物资具，不生贪求：'啊，愿他人之物属于我。'
"是无瞋心者，无恶意念：'愿这些众生无敌无害无恼，保持安乐。'
"是正见者，持不颠倒见解：'有布施，有供养...乃至...能以自己的证知宣说此世他世者。'诸比丘，这就是三种意业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。"


‘‘Tividhakāyakammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti; catubbidhavacīkammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti; tividhamanokammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, apaṇṇako maṇi uddhaṃkhitto yena yeneva patiṭṭhāti suppatiṭṭhitaṃyeva patiṭṭhāti; evamevaṃ kho, bhikkhave, tividhakāyakammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti; catubbidhavacīkammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti; tividhamanokammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti. Nāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā byantībhāvaṃ vadāmi. Tañca kho diṭṭheva dhamme upapajje vā apare vā pariyāye. Na tvevāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā dukkhassantakiriyaṃ vadāmī’’ti. Sattamaṃ. [aṭṭhakathāyaṃ pana aṭṭhamasuttampi ettheva pariyāpannaṃ viya saṃvaṇṇanā dissati]

8. Dutiyasañcetanikasuttaṃ



"诸比丘，由于三种身业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界；由于四种语业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界；由于三种意业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界。
"诸比丘，譬如完整的宝珠抛向空中，无论落在何处都会稳固安立。同样地，诸比丘，由于三种身业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界；由于四种语业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界；由于三种意业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界。诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能终结。那果报或在现法中，或在来生，或在后来的生中（经历）。诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能达到苦的止息。"第七经。[注释书中似乎也将第八经包含在此]
8. 第二故意经

218. ‘‘Nāhaṃ , bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā byantībhāvaṃ vadāmi, tañca kho diṭṭheva dhamme upapajje vā apare vā pariyāye. Na tvevāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā dukkhassantakiriyaṃ vadāmi.

‘‘Tatra, bhikkhave, tividhā kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti; catubbidhā vacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti; tividhā manokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, tividhā kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, tividhā kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, tividhā manokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, tividhā manokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikā dukkhudrayā dukkhavipākā hoti.

‘‘Tividha kāyakammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti, catubbidhavacīkammanta…pe… tividhamanokammantasandosabyāpatti akusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.

‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā byantībhāvaṃ vadāmi, tañca kho diṭṭheva dhamme upapajje vā apare vā pariyāye . Na tvevāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā dukkhassantakiriyaṃ vadāmi.

‘‘Tatra kho, bhikkhave, tividhā kāyakammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti; catubbidhā vacīkammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti; tividhā manokammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.

‘‘Kathañca, bhikkhave, tividhā kāyakammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, tividhā kāyakammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.

‘‘Kathañca , bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, catubbidhā vacīkammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti .

‘‘Kathañca, bhikkhave, tividhā manokammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, tividhā manokammantasampatti kusalasañcetanikā sukhudrayā sukhavipākā hoti.

‘‘Tividhakāyakammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti; catubbidhavacīkammantasampatti…pe… tividhamanokammantasampattikusalasañcetanikāhetu vā, bhikkhave, sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti…pe…. [upapajjanti. (syā. ka.) tathā sati ‘‘nāhaṃ bhikkhave sañcetanikāna’’ miccādinā vuccamānavacanena saha ekasuttanti gahetabbaṃ. peyyālena pana purimasutte viya nigamanaṃ dassitaṃ] Aṭṭhamaṃ.

9. Karajakāyasuttaṃ



218. "诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能终结。那果报或在现法中，或在来生，或在后来的生中（经历）。诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能达到苦的止息。
"在此，诸比丘，有三种身业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦；有四种语业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦；有三种意业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，如何是三种身业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦？...如是，诸比丘，这就是三种身业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，如何是四种语业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦？...如是，诸比丘，这就是四种语业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，如何是三种意业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦？...如是，诸比丘，这就是三种意业过失污染，是不善故意所造，招引苦果，结果为苦。
"诸比丘，由于三种身业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱；由于四种语业...乃至...由于三种意业过失污染的不善故意，众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱。
"我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能终结。那果报或在现法中，或在来生，或在后来的生中（经历）。诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能达到苦的止息。
"在此，诸比丘，有三种身业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐；有四种语业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐；有三种意业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，如何是三种身业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐？...如是，诸比丘，这就是三种身业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，如何是四种语业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐？...如是，诸比丘，这就是四种语业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，如何是三种意业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐？...如是，诸比丘，这就是三种意业圆满，是善故意所造，招引乐果，结果为乐。
"诸比丘，由于三种身业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界；由于四种语业圆满...乃至...由于三种意业圆满的善故意，众生身坏命终后，投生于善趣、天界...。[upapajjanti（悉译本、迦叶遗本）。若如是，则应与'我不说比丘故意'等言相连为一经。但以省略号表示如前经的结尾]第八经。
9. 身作经

219. ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā byantībhāvaṃ vadāmi, tañca kho diṭṭheva dhamme upapajje vā apare vā pariyāye. Na tvevāhaṃ, bhikkhave, sañcetanikānaṃ kammānaṃ katānaṃ upacitānaṃ appaṭisaṃveditvā dukkhassantakiriyaṃ vadāmi.

‘‘Sa kho so, bhikkhave, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ [catutthiṃ (?)]. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

‘‘So evaṃ pajānāti – ‘pubbe kho me idaṃ cittaṃ parittaṃ ahosi abhāvitaṃ, etarahi pana me idaṃ cittaṃ appamāṇaṃ subhāvitaṃ. Yaṃ kho pana kiñci pamāṇakataṃ kammaṃ, na taṃ tatrāvasissati na taṃ tatrāvatiṭṭhatī’ti .

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, daharatagge ce so ayaṃ [ce ayaṃ (syā.)] kumāro mettaṃ cetovimuttiṃ bhāveyya, api nu kho [api nu so (?)] pāpakammaṃ kareyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Akarontaṃ kho pana pāpakammaṃ api nu kho dukkhaṃ phuseyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante. Akarontañhi, bhante, pāpakammaṃ kuto dukkhaṃ phusissatī’’ti!

‘‘Bhāvetabbā kho panāyaṃ, bhikkhave, mettācetovimutti itthiyā vā purisena vā. Itthiyā vā, bhikkhave, purisassa vā nāyaṃ kāyo ādāya gamanīyo. Cittantaro ayaṃ, bhikkhave , macco. So evaṃ pajānāti – ‘yaṃ kho me idaṃ kiñci pubbe iminā karajakāyena pāpakammaṃ kataṃ, sabbaṃ taṃ idha vedanīyaṃ; na taṃ anugaṃ bhavissatī’ti. Evaṃ bhāvitā kho, bhikkhave, mettā cetovimutti anāgāmitāya saṃvattati, idha paññassa bhikkhuno uttari [uttariṃ (sī. syā. pī.)] vimuttiṃ appaṭivijjhato.

‘‘Karuṇāsahagatena cetasā… muditāsahagatena cetasā… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

‘‘So evaṃ pajānāti – ‘pubbe kho me idaṃ cittaṃ parittaṃ ahosi abhāvitaṃ, etarahi pana me idaṃ cittaṃ appamāṇaṃ subhāvitaṃ. Yaṃ kho pana kiñci pamāṇakataṃ kammaṃ , na taṃ tatrāvasissati na taṃ tatrāvatiṭṭhatī’ti.

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, daharatagge ce so ayaṃ kumāro upekkhaṃ cetovimuttiṃ bhāveyya, api nu kho pāpakammaṃ kareyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Akarontaṃ kho pana pāpakammaṃ api nu kho dukkhaṃ phuseyyā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante. Akarontañhi, bhante, pāpakammaṃ kuto dukkhaṃ phusissatī’’ti!

‘‘Bhāvetabbā kho panāyaṃ, bhikkhave, upekkhā cetovimutti itthiyā vā purisena vā. Itthiyā vā, bhikkhave, purisassa vā nāyaṃ kāyo ādāya gamanīyo. Cittantaro ayaṃ, bhikkhave, macco. So evaṃ pajānāti – ‘yaṃ kho me idaṃ kiñci pubbe iminā karajakāyena pāpakammaṃ kataṃ, sabbaṃ taṃ idha vedanīyaṃ; na taṃ anugaṃ bhavissatī’ti. Evaṃ bhāvitā kho, bhikkhave, upekkhā cetovimutti anāgāmitāya saṃvattati, idha paññassa bhikkhuno uttari vimuttiṃ appaṭivijjhato’’ti. Navamaṃ.

10. Adhammacariyāsuttaṃ

220.[a. ni. 

219. "诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能终结。那果报或在现法中，或在来生，或在后来的生中（经历）。诸比丘，我不说故意造作、积集的业，不经历其果报就能达到苦的止息。
"诸比丘，那位圣弟子如是离贪、离瞋、不痴、正知、正念，以慈心遍满一方而住，如是第二方，如是第三方，如是第四方。如是上下四方，一切处，对一切如对自己，以广大、广行、无量、无怨、无恼的慈心遍满整个世界而住。
"他如是了知：'从前我这心是狭小未修习，现在我这心是无量善修习。凡是有量所作的业，不会残留于此，不会住于此。'
"诸比丘，你们怎么认为，如果这个年轻人从小就修习慈心解脱，他还会造作恶业吗？""不会，世尊。"
"不造作恶业，他会遭受苦吗？""不会，世尊。因为不造作恶业，怎会遭受苦呢？"
"诸比丘，这慈心解脱应当由女人或男人修习。诸比丘，女人或男人的这个身体不能带走。诸比丘，此人是以心为本。他如是了知：'凡是我过去用这个所作身体造作的任何恶业，一切都要在此经历，不会随之而去。'诸比丘，如是修习的慈心解脱，对于在此未能通达更上解脱的有慧比丘，会导向不还果。
"以悲心...以喜心...以舍心遍满一方而住，如是第二方，如是第三方，如是第四方。如是上下四方，一切处，对一切如对自己，以广大、广行、无量、无怨、无恼的舍心遍满整个世界而住。
"他如是了知：'从前我这心是狭小未修习，现在我这心是无量善修习。凡是有量所作的业，不会残留于此，不会住于此。'
"诸比丘，你们怎么认为，如果这个年轻人从小就修习舍心解脱，他还会造作恶业吗？""不会，世尊。"
"不造作恶业，他会遭受苦吗？""不会，世尊。因为不造作恶业，怎会遭受苦呢？"
"诸比丘，这舍心解脱应当由女人或男人修习。诸比丘，女人或男人的这个身体不能带走。诸比丘，此人是以心为本。他如是了知：'凡是我过去用这个所作身体造作的任何恶业，一切都要在此经历，不会随之而去。'诸比丘，如是修习的舍心解脱，对于在此未能通达更上解脱的有慧比丘，会导向不还果。"第九经。
10. 非法行经
220.

2.16] Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bho gotama, hetu ko paccayo yenamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjantī’’ti? ‘‘Adhammacariyāvisamacariyāhetu kho, brāhmaṇa, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjantī’’ti.

‘‘Ko pana, bho gotama, hetu ko paccayo yenamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti? ‘‘Dhammacariyāsamacariyāhetu kho, brāhmaṇa, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti.

‘‘Na kho ahaṃ imassa bhoto gotamassa saṃkhittena bhāsitassa vitthārena atthaṃ ājānāmi. Sādhu me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetu yathāhaṃ imassa bhoto gotamassa saṃkhittena bhāsitassa vitthārena atthaṃ ājāneyya’’nti. ‘‘Tena hi, brāhmaṇa, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi ; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho so brāhmaṇo bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca –

‘‘Tividhā kho, brāhmaṇa, kāyena adhammacariyāvisamacariyā hoti; catubbidhā vācāya adhammacariyāvisamacariyā hoti; tividhā manasā adhammacariyāvisamacariyā hoti.

‘‘Kathañca, brāhmaṇa, tividhā kāyena adhammacariyāvisamacariyā hoti…pe… evaṃ kho, brāhmaṇa, tividhā kāyena adhammacariyā visamacariyā hoti.

‘‘Kathañca, brāhmaṇa, catubbidhā vācāya adhammacariyāvisamacariyā hoti…pe… evaṃ kho, brāhmaṇa, catubbidhā vācāya adhammacariyā visamacariyā hoti.

‘‘Kathañca , brāhmaṇa, tividhā manasā adhammacariyāvisamacariyā hoti…pe… evaṃ kho, brāhmaṇa, tividhā manasā adhammacariyāvisamacariyā hoti. Evaṃ adhammacariyāvisamacariyāhetu kho, brāhmaṇa, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.

‘‘Tividhā brāhmaṇa, kāyena dhammacariyāsamacariyā hoti; catubbidhā vācāya dhammacariyāsamacariyā hoti; tividhā manasā dhammacariyāsamacariyā hoti.

‘‘Kathañca, brāhmaṇa, tividhā kāyena dhammacariyāsamacariyā hoti…pe… evaṃ kho, brāhmaṇa, tividhā kāyena dhammacariyāsamacariyā hoti.

‘‘Kathañca, brāhmaṇa, catubbidhā vācāya dhammacariyāsamacariyā hoti…pe… evaṃ kho, brāhmaṇa, catubbidhā vācāya dhammacariyāsamacariyā hoti.

‘‘Kathañca, brāhmaṇa, tividhā manasā dhammacariyāsamacariyā hoti…pe… evaṃ kho, brāhmaṇa, tividhā manasā dhammacariyāsamacariyā hoti. Evaṃ dhammacariyāsamacariyāhetu kho, brāhmaṇa, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti.

‘‘Abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama…pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. Dasamaṃ.


220. 这时，有一位婆罗门来到世尊处。来到后，与世尊互相问候。寒暄欢迎的话语结束后，坐在一旁。坐在一旁的婆罗门对世尊如是说："尊者乔达摩，是什么因，什么缘，使得此处某些众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱？""婆罗门，由于非法行、不平等行为因，如是此处某些众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱。"
"尊者乔达摩，又是什么因，什么缘，使得此处某些众生身坏命终后，投生于善趣、天界？""婆罗门，由于法行、平等行为因，如是此处某些众生身坏命终后，投生于善趣、天界。"
"我不能详细理解尊者乔达摩简略所说的意义。请尊者乔达摩为我说法，使我能详细理解尊者乔达摩简略所说的意义。""那么，婆罗门，谛听，善思作意，我当说。""是的，尊者。"那婆罗门应答世尊。世尊说道：
"婆罗门，有三种身非法行、不平等行；有四种语非法行、不平等行；有三种意非法行、不平等行。
"婆罗门，如何是三种身非法行、不平等行？...如是，婆罗门，这就是三种身非法行、不平等行。
"婆罗门，如何是四种语非法行、不平等行？...如是，婆罗门，这就是四种语非法行、不平等行。
"婆罗门，如何是三种意非法行、不平等行？...如是，婆罗门，这就是三种意非法行、不平等行。婆罗门，由于如是非法行、不平等行为因，此处某些众生身坏命终后，投生于恶趣、苦趣、堕处、地狱。
"婆罗门，有三种身法行、平等行；有四种语法行、平等行；有三种意法行、平等行。
"婆罗门，如何是三种身法行、平等行？...如是，婆罗门，这就是三种身法行、平等行。
"婆罗门，如何是四种语法行、平等行？...如是，婆罗门，这就是四种语法行、平等行。
"婆罗门，如何是三种意法行、平等行？...如是，婆罗门，这就是三种意法行、平等行。婆罗门，由于如是法行、平等行为因，此处某些众生身坏命终后，投生于善趣、天界。"
"殊胜啊，尊者乔达摩！殊胜啊，尊者乔达摩！...愿尊者乔达摩记持我为优婆塞，从今日起乃至命终归依。"第十经。


Karajakāyavaggo paṭhamo.

身作品第一


